Myšlienka založiť neziskovú organizáciu OSMIJANKO sa zrodila v našom vydavateľstve BUVIK, ktorého šefredaktorkou je Mária Števková.

Osmijanko sa narodil vo fantázii detí a spisovateľka mu dala priestor v mnohých Osmijankových rozprávkach, napísala dvakrát 8×8=64 rozprávok.

Postavičku se jménem Osmijanko sme vybrali pre deti ako spoločníka na ceste stať sa čitateľom na celý život.
A tak putujeme s Osmijankom po Slovensku s jeho rozprávkovou kapsičkou a rozdávame deťom, najmä v mladšom školskom veku tú najdôležitejšiu „duševnú potravu“ (súčasťou nášho projektu je aj putovná výstava Štyri krajiny detstva). Boli sme aj v zahraniči, v Budyšíne, na Lipskom veľtrhu, v navštívili sme aj  liberecký veľtrh detskej knihy, ako i mnohé podujatia organizované na knižnom veľtrhu Svet knihy v Prahe v rámci sekcie Rosteme s knihou.
 
I my rastieme s knihou a sme skutočne radi, že tretí ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže prebudil deti po celom Slovensku z letargie a ukázal nám, že s čítaním detí to nie je také zlé. Ale ukázal nám aj niečo veľmi dôležité. Že máme neuveriteľné rezervy na jeho zdokonaľovanie. Správnou motiváciou a  hrou môžeme do súťaže zapojiť celé stovky, ba tisíce detí bez toho, aby sme im vedome vstupovali do svedomia za hodiny zabité pred obrazovkami, alebo nekonečné surfovanie na PC. Veselé literárne hádanky spojené s tvorivým prístupom a možnosťou prejaviť i výtvarný talent boli natoľko príťažlivé, že deti pripájali k odpovediam vlastnoručne vyrobené hračky, postavičky z rozprávok, vymýšľali pesničky, posielali vlastnú tvorbu, skrátka čitateľskej súťaži hrou venovali desiatky hodín tvorivej činnosti.

Žiaci vo veku 8 až 12 rokov z 171 škôl a 31 knižníc z celého Slovenska sa v 4. ročníku súťaže pustilo do putovania za knihami,
v ktorých hľadali správne odpovede na osem Osmijankovských súťažných otázok. Rodičia, súrodenci a ďalší rodinní príslušníci sa pridávali k deťom, aby spoločne čítali, pani učiteľky, knihovníčky zasa pomáhali pri vyhľadávaní kníh. Mnohé z nich premenili riešenie úloh na napínavé čitateľské dobrodružství, ktoré prežívali niekoľko mesiacov s veselým Osmijankom a jeho verným psíkom Osmidunčom.

K skúsenejším čitateľom tretích a štvrtých ročníkov, ktorí sú stálicami súťaže, pribudli i prváci a druháci, kde si mimoriadne ceníme obetavú prácu pedagógov, ktorí svojou trpezlivosťou a láskavosťou učia deti milovať knihu od vstupu do školy ako zdroj poučenia, ale i zábavného prežívania voľného času. Skrátka, sú pri tom, keď sa malý nečitateľ môže stať čitateľom na celý život.

Literárny biltén,
ktorý je zároveň súťažným zošitom, prostredníctvom ktorého sa súťaží, v plnej miere motivoval deti k hravosti. Je svedectvom, že precízne a kvalitne vypracovaný literárny scenár súťaže vie inšpirovať k rozmanitým spôsobom práce s knihou. Naša čitateľská hra umožňuje deťom spoznávať zlatý fond detskej literatúry, ktorý vydávajú viaceré vydavateľstvá na Slovensku. Do súťaže nominujeme najhodnotnejšie diela našich spisovateľov, klasikov i súčasníkov, ale i literárne diela z európskej a svetovej spisby v kvalitných prekladoch.

V školách a knižniciach sa nielen čítalo, ale i hralo divadlo, spievalo, pieklo, šilo, kreslilo, fotografovalo. Mnohé kolektívy chodili do prírody, spoznávali prírodu v svojom okolí. Vytvárali spevníčky, čitateľské denníčky, osmivláčiky, veľké „bilboardy“ s kresbami Osmijanka, Osmidunča i celej Osmijankovskej rodiny, tvorili hymnu pre Osmijanka, ale piekli i dobroty. Veľmi pozitívne hodnotíme spoluprácu škôl s knižnicami prostredníctvom informačných hodín, literárnych klubov, čitateľských dielní. Túto spoluprácu oceňujú najmä pedagógovia, ktorí nešetrili chválou na prácu knihovníčok v jednotlivých mestách a poďakovanie im vyjadrovali i bohatým fotografickým materiálom z týchto stretnutí. Úzke prepojenie medzi vydavateľstvom, knižnicou a školou sa osvedčilo ako najlepšia cesta na získavanie nových čitateľov.

Celá správna rada neziskovej organizácie OSMIJANKO vyjadrila poďakovanie knihovníčkam, ktorí sa so svojimi žiakmi pridali k Osmijankovi, aby im ukázali, že s knižkou sa dá smiať, plakať, hrať zabávať, že kniha je naozajstný kamarát! Poďakovanie i  za mnohé listy, v ktorých nešetrili chválou na Osmijanka, ale i za konkrétne návrhy a podnety k osmnijankovskej súťaži.

Osmijankovský projekt realizujeme dobrovoľne a sme radi, že máme svojich priaznivcov- Ministerstvo kultúry, Slovenskú asociáciu knižníc, Literárne informačné centrum, literárne združeniu INDEX, vydavateľstvo PERFEKT, SLOVART a najmä manželov Antalovcov z cestovnej kancelárie TRANSTIP, ktorí už po tretí krát nezištne venovali víťaznému kolektívu jednodňový zájazd do hlavného mesta SR Bratislavy.

Pozývame vas na našu webovú stránku www.osmijanko-ba.sk. 

The post Osmijanko. Celoslovenská čtenářská soutěž o knihy Čteme s Osmijankom first appeared on Čítárny.

Poprvé se v roce 2014 dočkal českého překladu Hovorníček od Daniela Heviera, který vyšel už v roce 1992 v Mladých Letech. A v překladu skvostném od nejznámějšího českého básníka. Navíc s vydařenými ilustracemi Olgy Bajusové.

A kdo přeložil tuto hravou knížku s podtitulem Pro děti, které chtějí hezky mluvit? Nikdo jiný než téměř bratr v básni, jak správně uvádí knížku editorka slovenského vydání Mária Števková. A koho tím myslí, samozřejmě že Jiřího Žáčka.

Na vytvoření knihy, rozvíjející řeč i myšlení nejmenších dětí od tří do šesti let se podíleli logopedové, psychologové i jazykovědci.

Nakladatelství Buvik se spojilo s nakladatelstvím Slovart a půvabná a potřebná knížka si jistě cestu k dětem najde.

Hovorníček / Daniel Hevier / ilustrace Olga Bajusová / překlad Jiří Žáček / Vydal Buvik, Slovart, 2014

HELE, hele,
tam je kniha,
v které na nás
čtverák číhá!

Co je to Hovorníček
Víš, co je to Večerníček?
Ten znáš dávno z telky.
A teď v knize Hovorníček
Najdeš cviky pro jazýček –
Zkus to, budeš velký…

Šaškovláček jede dál
Z Holešova
do Šišova,
ze Šišova
do Lišova,
z Lišova
do Štěpánova,
z Štěpánova
do Šatova,
z Šatova
do Benešova,
z Benešova
do Těšnova,
konečná je na Spiši,
kde neumí říkat šššši…

Duhový dům
Dívejte se, vyšla duha,
jedna zajde, vyjde druhá.
Duha je dům vzdušných vod,
chceš-li vejít, najdi vchod!

O motýlu
Lukášovi
Ať je hezky nebo lije,
Lukáš letí do lázní,
motýlice Otýlie,
ta mu hlavu poblázní.
Lukáš jí dá pusu z lásky,
pak jí dlaní hladí vlásky.

Klíček
Malý Luboš našel klíček.
Je to klíček od jablíček?
Je to klíček od lilie,
od líbezné magnólie?
Je spíš malý nežli velký –
je to klíček od lobelky?
Je to klíček od léta.
Sláva, Luboš odlétá!

The post Hovorníček. První čtení pro děti, které chtějí hezky mluvit first appeared on Čítárny.

Tak toto je tá slávna kniha, z ktorej sa naše české deti učili po slovensky. A museli sme kúpiť dve, pretože každý ju chcel do svojej poličky. Dúfame, že ju budú čítať nielen vnúčatá, ale aj pravnúčatá.

Opice z našej police sú skvelým čítaním pre malých i veľkých, pre všetkých ochotných vrátiť sa do detského sveta plného dobrodružstiev, hier, výmyslov a snívania o tom, že aj vaše plyšové opice môžu ožiť.

Kniha Opice z našej police predstavuje kultový humoristický „román“ o obyčajnej bratislavskej rodine s troma podarenými bračekmi, ich nezdolateľnom temperamente, o trpezlivej a láskavej mame a milujúcich starých rodičoch a pätnástich opičkách (Jupko, Fricko, Mikinko, Jumbo, Kikinko, Pepenke, Bajkal, Nanuk…).

Ideálne hravé príbehy na počúvanie rovnako pre malých ale i veľkých, ochotných vrátiť sa do detského sveta plného dobrodružstiev a snívania o tom, že aj plyšové opice môžu ožiť.

Bonusom knihy je Frickova tajná reč, ktorá má čarovnú moc. Kniha s ilustráciami Boženy Plocháňovej dostáva konečne svoju vynikajúcu zvukovú podobu.

Kompletnú neskrátenú verziu knihy spolu s tajnou rečou plyšových opičiek s láskou zahrala a načítala Zuzana Kronerová.

Opice z našej police / Krista Bendová / Ilustrátor: Božena Plocháňová / vydal Buvik

The post Opice z našej police je dnes už kultovná kniha a skvelým čítaním pre malých i veľkých first appeared on Čítárny.

Bájky, ktoré prežili stáročia, sa nám aj dnes prihovárajú s rovnakou naliehavosťou ako v časoch antiky. Ich nesmrteľnosť spočíva predovšetkým v pravde. Drobné príbehy o zvieratách a ľuďoch odhaľujú chamtivosť, lenivosť, násilie, klamstvo či iné ľudské chyby a v ponaučeniach ukrývajú životnú múdrosť mnohých generácií ľudského druhu, ktorý sám seba označuje ako “človek rozumný”. Bájky sú dôkazom, že ľudia sú v mnohom stále rovnakí a pri všetkej rozumnosti… nepoučiteľní.

Ezopove bájky v podaní Pavla Šruta sprevádzajú humorné ilustrácie Miloslava Jágra a sú skvelým čítaním pre malých i veľkých.

Ezopove bájky / Prerozprával: Pavel Šrut / Ilustroval: Miloslav Jágr / www.buvik.sk

Ukázka z knihy…

Labutia pieseň

Jeden cudzinec prišiel odkiaľsi, kde nepoznali labute. Natrafil na človeka, ktorý mu bol ochotný labuť predať.
— Je to vzácny vták, — dozvedel sa. Labuť si človek chová nielen na okrasu, ale aj preto, aby sa potešil jej krásnym smutným spevom.
Cudzinec labuť s radosťou kúpil a priviezol domov, do svojej záhrady s jazierkom. Labuť ani raz nezaspievala, ale cudzinec sa nehneval. Vedel, že aj človek musí mať na spev správnu náladu a príležitosť.
Raz k nemu prišla vzácna návšteva a chcel sa jej zavďačiť čímsi neobyčajným. Šiel teda k jazierku po labuť, pretože si myslel, že práve teraz je tá správna príležitosť, keď by sa mala pochváliť svojím umením.
No labuť gagotala ako hus. Na spev sa nedala uprosiť. Bola z toho hanba a cudzinec na labuť zanevrel.
Po čase ho zobudil krásny smutný spev. Labuť umierala a smutnou piesňou sa lúčila so životom.
— Bol som to ja ale hlupák, — pomyslel si cudzinec.
— Keby som jej namiesto prosenia vtedy pohrozil nožom, iste by mojim hosťom zaspievala.

Pozor na tých, ktorí prídu s hrozbou,
keď nepochodia s prosbou.

Voľba kráľa zvierat
V jednom nádhernom kraji si zvieratá volili kráľa. Vyberali dlho a veľa uchádzačov o kráľovský trón už z rozhodovania vypadlo.
Ťava preto, že bola dobrá, vlk preto, že bol zlý, sup pre mrzký vzhľad, páv pre okatú krásu, jeden pre to a ďalší pre tamto.
Nakoniec ostali iba tí najsilnejší a najstatnejší – lev a slon. Polovica zvierat hlasovala za leva a druhá polovica dávala prednosť slonovi.
Bolo to veru ťažké rozhodovanie. Najprv veľa kriku, ale keď sa misky váh ustálili zarovno, lebo na každej z nich bol rovnaký počet hlasov, zrazu nastalo veľké ticho. V tom tichu sa z ničoho nič ozvalo bzučanie komára.
Komár celý snem prespal, lebo dobre vedel, že svojím slabým hláskom aj tak o ničom veľkom nerozhodne. A teraz, rozospatý, vletel levovi rovno do ucha. Lev sa zľakol a rozbehol sa ako zajac, pretože lev je síce silný a statný, ale s komárom si neporadí.
To rozhodlo. V tej chvíli boli všetci za slona. Aj jedno malé prasiatko, ktoré sa k nemu rozbehlo a naradostene kvičalo. Ibaže slon sa vyľakal a pustil sa do behu rovnako ako predtým lev, lebo slon je síce silný a statný, ale prasiat sa štíti a neznáša, keď kvičia.
Tak sa stalo, že v tomto nádhernom kraji zvieratá kráľa nemajú, aj keď nahlas to nepovedia a radšej to taja.

Niekedy môže aj tá najmenšia
prekážka veľké veci prekaziť.

Ilustrace Miloslava Jágra

The post Světové Ezopove bájky Pavla Šruta a Miloslava Jágra ve slovenštině first appeared on Čítárny.