Myšlienka založiť neziskovú organizáciu OSMIJANKO sa zrodila v našom vydavateľstve BUVIK, ktorého šefredaktorkou je Mária Števková.

Osmijanko sa narodil vo fantázii detí a spisovateľka mu dala priestor v mnohých Osmijankových rozprávkach, napísala dvakrát 8×8=64 rozprávok.

Postavičku se jménem Osmijanko sme vybrali pre deti ako spoločníka na ceste stať sa čitateľom na celý život.
A tak putujeme s Osmijankom po Slovensku s jeho rozprávkovou kapsičkou a rozdávame deťom, najmä v mladšom školskom veku tú najdôležitejšiu „duševnú potravu“ (súčasťou nášho projektu je aj putovná výstava Štyri krajiny detstva). Boli sme aj v zahraniči, v Budyšíne, na Lipskom veľtrhu, v navštívili sme aj  liberecký veľtrh detskej knihy, ako i mnohé podujatia organizované na knižnom veľtrhu Svet knihy v Prahe v rámci sekcie Rosteme s knihou.
 
I my rastieme s knihou a sme skutočne radi, že tretí ročník celoslovenskej čitateľskej súťaže prebudil deti po celom Slovensku z letargie a ukázal nám, že s čítaním detí to nie je také zlé. Ale ukázal nám aj niečo veľmi dôležité. Že máme neuveriteľné rezervy na jeho zdokonaľovanie. Správnou motiváciou a  hrou môžeme do súťaže zapojiť celé stovky, ba tisíce detí bez toho, aby sme im vedome vstupovali do svedomia za hodiny zabité pred obrazovkami, alebo nekonečné surfovanie na PC. Veselé literárne hádanky spojené s tvorivým prístupom a možnosťou prejaviť i výtvarný talent boli natoľko príťažlivé, že deti pripájali k odpovediam vlastnoručne vyrobené hračky, postavičky z rozprávok, vymýšľali pesničky, posielali vlastnú tvorbu, skrátka čitateľskej súťaži hrou venovali desiatky hodín tvorivej činnosti.

Žiaci vo veku 8 až 12 rokov z 171 škôl a 31 knižníc z celého Slovenska sa v 4. ročníku súťaže pustilo do putovania za knihami,
v ktorých hľadali správne odpovede na osem Osmijankovských súťažných otázok. Rodičia, súrodenci a ďalší rodinní príslušníci sa pridávali k deťom, aby spoločne čítali, pani učiteľky, knihovníčky zasa pomáhali pri vyhľadávaní kníh. Mnohé z nich premenili riešenie úloh na napínavé čitateľské dobrodružství, ktoré prežívali niekoľko mesiacov s veselým Osmijankom a jeho verným psíkom Osmidunčom.

K skúsenejším čitateľom tretích a štvrtých ročníkov, ktorí sú stálicami súťaže, pribudli i prváci a druháci, kde si mimoriadne ceníme obetavú prácu pedagógov, ktorí svojou trpezlivosťou a láskavosťou učia deti milovať knihu od vstupu do školy ako zdroj poučenia, ale i zábavného prežívania voľného času. Skrátka, sú pri tom, keď sa malý nečitateľ môže stať čitateľom na celý život.

Literárny biltén,
ktorý je zároveň súťažným zošitom, prostredníctvom ktorého sa súťaží, v plnej miere motivoval deti k hravosti. Je svedectvom, že precízne a kvalitne vypracovaný literárny scenár súťaže vie inšpirovať k rozmanitým spôsobom práce s knihou. Naša čitateľská hra umožňuje deťom spoznávať zlatý fond detskej literatúry, ktorý vydávajú viaceré vydavateľstvá na Slovensku. Do súťaže nominujeme najhodnotnejšie diela našich spisovateľov, klasikov i súčasníkov, ale i literárne diela z európskej a svetovej spisby v kvalitných prekladoch.

V školách a knižniciach sa nielen čítalo, ale i hralo divadlo, spievalo, pieklo, šilo, kreslilo, fotografovalo. Mnohé kolektívy chodili do prírody, spoznávali prírodu v svojom okolí. Vytvárali spevníčky, čitateľské denníčky, osmivláčiky, veľké „bilboardy“ s kresbami Osmijanka, Osmidunča i celej Osmijankovskej rodiny, tvorili hymnu pre Osmijanka, ale piekli i dobroty. Veľmi pozitívne hodnotíme spoluprácu škôl s knižnicami prostredníctvom informačných hodín, literárnych klubov, čitateľských dielní. Túto spoluprácu oceňujú najmä pedagógovia, ktorí nešetrili chválou na prácu knihovníčok v jednotlivých mestách a poďakovanie im vyjadrovali i bohatým fotografickým materiálom z týchto stretnutí. Úzke prepojenie medzi vydavateľstvom, knižnicou a školou sa osvedčilo ako najlepšia cesta na získavanie nových čitateľov.

Celá správna rada neziskovej organizácie OSMIJANKO vyjadrila poďakovanie knihovníčkam, ktorí sa so svojimi žiakmi pridali k Osmijankovi, aby im ukázali, že s knižkou sa dá smiať, plakať, hrať zabávať, že kniha je naozajstný kamarát! Poďakovanie i  za mnohé listy, v ktorých nešetrili chválou na Osmijanka, ale i za konkrétne návrhy a podnety k osmnijankovskej súťaži.

Osmijankovský projekt realizujeme dobrovoľne a sme radi, že máme svojich priaznivcov- Ministerstvo kultúry, Slovenskú asociáciu knižníc, Literárne informačné centrum, literárne združeniu INDEX, vydavateľstvo PERFEKT, SLOVART a najmä manželov Antalovcov z cestovnej kancelárie TRANSTIP, ktorí už po tretí krát nezištne venovali víťaznému kolektívu jednodňový zájazd do hlavného mesta SR Bratislavy.

Pozývame vas na našu webovú stránku www.osmijanko-ba.sk. 

The post Osmijanko. Celoslovenská čtenářská soutěž o knihy Čteme s Osmijankom first appeared on Čítárny.

Bájky, ktoré prežili stáročia, sa nám aj dnes prihovárajú s rovnakou naliehavosťou ako v časoch antiky. Ich nesmrteľnosť spočíva predovšetkým v pravde. Drobné príbehy o zvieratách a ľuďoch odhaľujú chamtivosť, lenivosť, násilie, klamstvo či iné ľudské chyby a v ponaučeniach ukrývajú životnú múdrosť mnohých generácií ľudského druhu, ktorý sám seba označuje ako “človek rozumný”. Bájky sú dôkazom, že ľudia sú v mnohom stále rovnakí a pri všetkej rozumnosti… nepoučiteľní.

Ezopove bájky v podaní Pavla Šruta sprevádzajú humorné ilustrácie Miloslava Jágra a sú skvelým čítaním pre malých i veľkých.

Ezopove bájky / Prerozprával: Pavel Šrut / Ilustroval: Miloslav Jágr / www.buvik.sk

Ukázka z knihy…

Labutia pieseň

Jeden cudzinec prišiel odkiaľsi, kde nepoznali labute. Natrafil na človeka, ktorý mu bol ochotný labuť predať.
— Je to vzácny vták, — dozvedel sa. Labuť si človek chová nielen na okrasu, ale aj preto, aby sa potešil jej krásnym smutným spevom.
Cudzinec labuť s radosťou kúpil a priviezol domov, do svojej záhrady s jazierkom. Labuť ani raz nezaspievala, ale cudzinec sa nehneval. Vedel, že aj človek musí mať na spev správnu náladu a príležitosť.
Raz k nemu prišla vzácna návšteva a chcel sa jej zavďačiť čímsi neobyčajným. Šiel teda k jazierku po labuť, pretože si myslel, že práve teraz je tá správna príležitosť, keď by sa mala pochváliť svojím umením.
No labuť gagotala ako hus. Na spev sa nedala uprosiť. Bola z toho hanba a cudzinec na labuť zanevrel.
Po čase ho zobudil krásny smutný spev. Labuť umierala a smutnou piesňou sa lúčila so životom.
— Bol som to ja ale hlupák, — pomyslel si cudzinec.
— Keby som jej namiesto prosenia vtedy pohrozil nožom, iste by mojim hosťom zaspievala.

Pozor na tých, ktorí prídu s hrozbou,
keď nepochodia s prosbou.

Voľba kráľa zvierat
V jednom nádhernom kraji si zvieratá volili kráľa. Vyberali dlho a veľa uchádzačov o kráľovský trón už z rozhodovania vypadlo.
Ťava preto, že bola dobrá, vlk preto, že bol zlý, sup pre mrzký vzhľad, páv pre okatú krásu, jeden pre to a ďalší pre tamto.
Nakoniec ostali iba tí najsilnejší a najstatnejší – lev a slon. Polovica zvierat hlasovala za leva a druhá polovica dávala prednosť slonovi.
Bolo to veru ťažké rozhodovanie. Najprv veľa kriku, ale keď sa misky váh ustálili zarovno, lebo na každej z nich bol rovnaký počet hlasov, zrazu nastalo veľké ticho. V tom tichu sa z ničoho nič ozvalo bzučanie komára.
Komár celý snem prespal, lebo dobre vedel, že svojím slabým hláskom aj tak o ničom veľkom nerozhodne. A teraz, rozospatý, vletel levovi rovno do ucha. Lev sa zľakol a rozbehol sa ako zajac, pretože lev je síce silný a statný, ale s komárom si neporadí.
To rozhodlo. V tej chvíli boli všetci za slona. Aj jedno malé prasiatko, ktoré sa k nemu rozbehlo a naradostene kvičalo. Ibaže slon sa vyľakal a pustil sa do behu rovnako ako predtým lev, lebo slon je síce silný a statný, ale prasiat sa štíti a neznáša, keď kvičia.
Tak sa stalo, že v tomto nádhernom kraji zvieratá kráľa nemajú, aj keď nahlas to nepovedia a radšej to taja.

Niekedy môže aj tá najmenšia
prekážka veľké veci prekaziť.

Ilustrace Miloslava Jágra

The post Světové Ezopove bájky Pavla Šruta a Miloslava Jágra ve slovenštině first appeared on Čítárny.