Rozprávky rumunských Slovákov z knihy Prekrásny Janko zozbieral česko-slovenský všestranný umelec a obdivovateľ ľudovej kultúry Karol Plicka.
Pri fotografovaní Vltavy v roku 1953 objavil v šumavských dedinách na hornom Povltaví slovenských repatriantov z rumunského Rudohoria. Zaujala ho ich tradičná slovesnosť, predvádzaná pozoruhodnými rozprávačmi, medzi ktorými vynikal Karol Valíček. Zaznamenal množstvo rozprávaní v šarišskom i zemplínskom nárečí s prvkami rumunčiny.
Bolo, nebolo, keby nebolo bývalo, nebolo by sa spomínalo...
O viac ako dvadsať rokov - vtedy už osemdesiatjedenročný - Plicka požiadal režimom prenasledovaného, v Pukanci žijúceho spisovateľa Ivana Kadlečíka, aby rukopisnú zbierku jazykovo upravil. Iva Kadlečíková, redaktorka martinského vydavateľstva Osveta, svojmu manželovi zo začiatku len pomáhala, neskôr však prebrala iniciatívu. Nakoniec celú edičnú prípravu dokončila sama. Spracovala vyše tisíc strán doslovne prepísaných z magnetofónových záznamov do tvaru rozprávky. Počas celej práce bola v kontakte s Karolom Plickom, ktorý úzkostlivo sledoval, či sa nestiera rozprávačský štýl, či sa použili najvhodnejšie varianty vyjadrenia... „Prosím o zachovávání všech pěkných i originelních dialektických tvarů i typických vazeb, ty by jako vůně jazyka neměly propadnout „čisté“ slovenštině...,“ napísal jej Plicka v jednom z mnohých listov. Túžil po tom, aby bolo dielo hotové ešte za jeho života.
Rovnako si želal, aby ho ilustroval Albín Brunovský.
Koncom sedemdesiatych rokov bol text pripravený do tlače, pre mnohé komplikácie však nikdy nevyšiel v zamýšľanej podobe. Podarilo sa vydať len niekoľko rozprávok v českej Panorame. Väčší výber vytlačila v roku 1995 martinská Osveta, nie však s ilustráciami Albína Brunovského.
Dlhý čas ležali rozprávky, súčasť Plickovej pozostalosti, v archíve Slovenského národného múzea... Dnes, viac ako dvadsať rokov po Plickovej smrti a vyše pol storočia od zaznamenania, vychádza kompletné Valíčkovo rozprávanie s ilustráciami Albína Brunovského po prvý raz.
Karol Valíček – kŕmič a pastier hovädzieho dobytka na farme štátneho majetku v osade Šleglov pri obci Branná v okrese Šumperk. Pochádzal zo Šariša, narodil sa už (v obci Šarany v Bihore) v Rumunsku a prežil tam časť života, potom žil v Čechách. Plickovi rozprával šarišské rozprávky, ktoré poznal od svojej tetky.
Karol Plicka (1894 – 1987) – slovenský a český výtvarník, fotograf, režisér, kameraman, folklorista a hudobný vedec. Bol významným zberateľom. Zapisoval texty a melódiu slovenských a českých ľudových piesní, zbieral rozprávky, detské hry, porekadlá, fotografoval kroje, ľudovú architektúru, prírodu... V roku 1938 založil na Škole umeleckých remesiel v Bratislave kurz kinematografie, prvú filmovú školu v Česko-Slovensku. V roku 1946 sa stal spoluzakladateľom FAMU v Prahe, na ktorej pôsobil ako profesor a dekan.
Iva Kadlečíková (1938) – vyštudovala slovenský jazyk a literatúru a ruský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala ako redaktorka v Krajskom vydavateľstve v Košiciach, neskôr vo vydavateľstve Osveta v Martine. Od roku 1977 žije v Pukanci s manželom Ivanom Kadlečíkom, spisovateľom, majú štyri deti. Publikovala v časopisoch (Slovenské pohľady, Slovenská literatúra, Fragment, Romboid, Slovenské rozhľady v Prahe, regionálne noviny) glosy, recenzie, bibliografické a faktografické práce.
Albín Brunovský (1935 – 1997) – jeden z najvýznamnejších slovenských grafikov 20. storočia, predstaviteľ imaginatívneho realizmu. Pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Obnovil záujem o klasické grafické techniky (lept, akvatintu, mezzotintu, suchú ihlu, kameňorytinu, litografiu). Okrem voľnej grafiky sa venoval najmä maľbe, knižnej ilustrácii, tvorbe ex libris, úžitkovej grafike (bankovky, poštové známky a plagáty) a scénografii. Ilustroval knihy pre dospelých aj pre deti. Získal mnoho domácich i zahraničných ocenení.
Prekrásny Janko - Rozprávky rumunských Slovákov
Albín Brunovský (ilustroval)
Karol Valíček (rozprával)
Karol Plicka (zapísal)
Iva Kadlečíková (upravila)
Miroslava Repiská Grafická úprava
Vydavateľ: Virvar, s.r.o.,2010
počet strán: 212