Ak sa dnes spomenie detská literatúra, vybaví sa človeku automaticky malý čarodejník z Rokfortu – Harry Potter s jazvou v tvare blesku. Príbehy Joanne K. Rowlinovej z čarodejníckej akadémie čítajú všetci – deti, mládež aj dospelí. No len málokto z čitateľov potteriády uzná, že Potterov svet je v skutočnosti veľmi skúpy na nespútanú fantáziu. Sú to len šikovne premixované prísady, ktoré v literatúre poznáme už dlhé roky. Rowlingovej dielo pokrivkáva za velikánmi fantázie, akými sú napríklad Viking Vike Runera Jonssona, Hovoriaci balík Geralda Durrella alebo sága o Muminovcoch Tove Janssonovej.
Fínska spisovateľka a ilustrátorka Tove Jansson (1914 – 2001) sa narodila v umeleckej rodine – detskej ilustrátorke Signe H. Janssonovej a sochárovi Viktorovi Janssonovi. Svoje detstvo opísala v knihe Sochárova dcéra ako mimoriadne dobrodružné a plné fantázie, čo ju napokon priviedlo k písaniu detskej literatúry. V roku 1945 vyšla jej prvá kniha zo série o Muminovcoch (Potopa u Muminovcov) a znamenala skutočný míľnik vo svete detskej literatúry. Ocenenia sa valili zo všetkých strán a kniha vyšla v desiatkach prekladov. Presnejšie, v 34 jazykoch vrátane esperanta, thajčiny a waleštiny. Pre nás je podstatné to, že jej dielo vyšlo aj v a slovenčine, vo vydavateľstve Mladé letá, v brilantnom preklade Heleny Dobiášovej. V Čechách vychádzajú Janssonovej knihy dodnes, vydavateľstvo Albatros vydává serii Příběhů o skřítcích muminech v překladech L. Štukavce.
Čaro muminovského údolia spočíva v jeho jemnej bizarnosti a láskavom humore.
Tove Janssonová vytvorila svoje príbehy na základe severskej mytológie a od začiatku odmietla klasickú schému európskych rozprávok o princeznách, drakoch a statočných rytieroch. Muminovci a ich priatelia sú trollovia, škriatkovia, víly a prapodivné zvieratká, ktorých mená ľuďom bez fínskeho či švédskeho prízvuku veľa nehovoria. Knihy sú ilustrované samotnou autorkou, takže dnes máme o mumintrolloch, hemuloch, Vrčuli a zvieratku Sniffovi pomerne dobrú predstavu. Vieme, že Vrčuľa zabíja chladom, ale nie je nepriateľská a slečna Snorka mení farbu kožúška podľa toho, ako sa práve cíti.
Okrem postáv a postavičiek zaujme čitateľa aj výber tém, na základe ktorých sa stavia príbeh. Nie sú to žiadne hľadania čarovných prsteňov, oslobodzovania princezien či boje so zlým čarodejníkom. Príbehy sú drobnými epizódkami z obyčajného života neobyčajných bytostí. Veď posúďte sami – podľa názvov kníh:
The Little Trolls and the Great Flood (Cesta za tatínkem)
Comet in Moominland (Blíži se kometa)
Finn Family Moomintroll (Čarodejův klobouk)
The Exploits of Moominpappa (Tatínek píše paměti)
Moominsummer Madness (Bláznivé léto)
Moominland Midwinter (Čarodejná zima)
Moominpappa at Sea (Tatínek a moře)
Moominvalley in November (Pozdě v listopadu)
Jednotlivé názvy kníh som pre zrozumiteľnosť uviedol aj v angličtine, ale perličkou je, že všetky diely napísala fínska spisovateľka v švédčine. Napríklad Potopa u Muminovcov sa v origináli volá Smatrollen och den stora översvämningen. V týchto čarovných príbehoch sa Muminovci s priateľmi ukrývajú pred kométou, ktorá padá na Zem a páli krajinu. Sú úprimne vzrušení povodňou, ktorá im zaplavila domček a odniesla ich do cudzieho údolia. Zápolia s mágiou klobúka, ktorý spadol Čarodejníkovi z Mesiaca. Potápajú sa za pokladmi, tancujú s vílami, pozorujú hviezdy a hrajú divadlo...
Tove Janssonová dostala za svoje dielo množstvo cien: Plaketu Nilsa Holgerssona (1953), Cenu Švédskej akadémie (ktorú, mimochodom, získali aj Astrid Lindgrenová a Ingmar Bergman) a predovšetkým Medailu Hansa Christiana Andersena (1966), najvyššie medzinárodné ocenenie, aké môže byť udelené autorovi detskej literatúry. Samozrejme, šlo o ceny „dospelákov pre dospelákov“, ale Janssonová celý život vravievala, že najvzácnejším ocenením jej kníh je detský úsmev.
Keď v roce 2001 spisovateľka zomrela, osireli stovky postavičiek z údolia.
A hviezdou sa stal Harry Potter. Milý a dobre čitateľný, ale chudobný na fantáziu ako high-tech doba, v ktorej žijeme. Hatifnattov z hlbokých jaskýň nahradili obrovské pavúky, Vrčuľu Voldemort a belasý hviezdny dážď ďatelinové pivo.
Krátká ukázka z knížky Čarovné zimy
"Tiki, buď tak hodná," prosil a tahal ji za svetr.
A ona přívětivě řekla:
"Tamhle máš toho, co bydlí pod mycím stolem."
Bylo to poměrně malé zvíře se štětinatým obočím, sedělo samo a civělo do ohně.
Muminek se vedle něho posadil a řekl:
"Doufám, že suchary nebyly moc staré."
Zvíře na něj pohlédlo, ale neodpovědělo.
"Máte velmi štětinaté obočí," pokračoval muminek zdvořile.
Zvíře s obočím odpovědělo:
"Snadaff umuh."
"Jak prosím?" zeptal se muminek udiveně.
"Radamsa," řeklo zvířátko zlostně.
"Má svůj jazyk a myslí si, žes je urazil," šeptala Tiki na vysvětlenou.
"To jsem přece vůbec nechtěl," řekl muminek celý nesvůj a dodal prosebně: "Radamsa, radamsa."
Zvíře s hustým obočím bylo teď vzteky úplně bez sebe, zvedlo se a zmizelo.
"Co mám dělat?" otázal se muminek. "Bude bydlet celý rok pod mycím stolem a nedoví se, že jsem mu chtěl jen něco pěkného říct!"
"To se stává," řekla Tiki.
