Pipi dlhá pančucha je viacgeneračné čítanie a v kryštalickej forme tu vidíme, čo máme radi na istom type dobrej literatúry. Je to kniha, ktorá ma uchvátila ako dospelého a otca môjho syna. Kedysi v socializme sa používal pejoratívny termín úniková literatúra - akože čítajúci unikali do nejakých iných svetov, ktoré ich vtiahli. Podľa mňa by mala všetka literatúra byť úniková a Pipi dlhá pančucha, tá fontána fantázie, je jeden z najmilších únikov, aké som kedy v literatúre zažil. 
Ilustrace Adolf Born
Autorka, Švédka Astrid Lindgren geniálne, priam reflexnou terapiou vyhmatala body, keď sa každé dieťa, veľké i malé, začne vznášať.
S Pipi sa musí identifikovať každý, kto ešte celkom nestuhol a nezosivel. Škoda, že komisiu, ktorá navrhuje Nobelove ceny, tvoria ludia, ktorí sa už vznášať dávno zabudli. (Jaká to podoba s některými organizacemi, které by měly propagovat dětskou literaturu u nás - pozn.redakce)
Pipi je dievča slobodné v plnom význame tohto slova.
Dcéra piráta a černošského kráľa, ktorá strávila detstvo na mori, si vlastne robí to, čo chce, ale je zároveň silným morálnym imperatívom.
Plný počet bodov autorke, ktorá to zvládla bez akéhokoľvek moralizovania. Pipi sa vlastne stále zabáva, či už si strieľa z lekárnika, alebo zachraňuje deti z horiaceho domu. Jej žarty sú niekedy trochu kanadské (epizódku s policajtmi mám obzvlášť rád), ale nadľudskú silu, ktorou je obdarená, využíva v prospech dobra a na zábavu seba a svojich priateľov.
Pipi je nesmierne bohatá, ale k hromadeniu vecí má minimálny vzťah.
Peniaze míňa väčšinou na darčeky svojim blízkym. Pipi má pozitívny prístup k ľuďom, zvieratám i veciam.
Má obrovskú fantáziu a dokáže ozvláštniť a naplniť život sebe i svojim blízkym. Síce prežíva reálne úžasné dobrodružstvá, ale vie si ich rovnako dobre urobiť aj na jazere za mestečkom. Má síce kopu zlata, ale vie sa tešiť aj z prázdnej konzervy. Tu sú možno trochu styčné body s iným spisovateľom nášho detstva, Jaroslavom Foglarom. "Ži s otvorenými očami, bez zášte a s fantáziou, a budeš žiť lepšie," akoby hovorili obaja.
Astrid Lindgren
Mestečko, kde sa odohráva dej, je typické malomesto. Keď sa Pipi usídlila vo Vile vilôčke s koňom a opičiakom, svojím voľnomyšlienkárstvom sa líši od sporiadaných občanov. Samozrejme sa s ňou prvé spriatelia deti, ale svojou odvahou, dobrosrdečnosťou a spoľahlivosťou si získa aj ostatných obyvateľov, ktorí jej odpustia aj občasné vylomeniny a jej ostentatívnu nechuť zaradiť sa do establishmentu (tu je autorkina hyperbola najvýraznejšia, svet dospelých takéto úlety v skutočnosti NIKDY neodpúšťa).
Pipi je bystrá a inteligentná, aj keď nie je formálne vzdelaná. Neustále si robí žarty z výučby, ktorá spočíva v memorovaní faktov.
"Biele deti ľúbiť básotilku," (násobilku, pozn. aut.) vysvetľuje Pipi černošským deťom na ostrove Kurekuredut. "Biele deti byť celé choré, ak nedostať každý deň veľkú dávku básotilky."
Pipin svet je epický, príbeh sa nevyžíva v zbytočných zastaveniach a táraninách, ktoré majú akože útočiť na detskú fantáziu, ale v skutočnosti prezrádzajú vyschnutosť autora. Zároveň je to však svet veľmi poetický a svojou slobodomyseľnosťou a nonkonformizmom vlastne stále veľmi moderný. Pipine ideály sú reálnejšie ako ideály hippies. Tí hovorili - budeme slobodní. Pipi hovorí - slobodní môžeme byť vtedy, keď máme veľký kufor pirátskeho zlata.
Ozdobou vydania Pipi na Slovensku, z roku 1985, sú ilustrácie Petra Kľúčika, ktoré akoby pochádzali priamo z Pipinho sveta. V Česku je to Adolf Born. (pozn. redakce)
Záběr ze stejnojmenného filmu.
Autorem článku je Marian Jaslovský - www.jaslovsky.sk
Astrid Lindgren | Pipi Dlouhá punčocha, vyd. Albatros, 7. rozš. vyd. 2005 | Ilustrace Adolf Born
Přeložili Josef Vohryzek a Dagmar Hartlová, do 5. vyd. pouze Josef Vohryzek, 6. vyd. rozš. o Pippi långstrump i humlegården - tuto část přeložila Dagmar Hartlová, protože pan Vohryzek již nežil.
