Novou knížku Jiřího Holuba – Jak se zbavit Mstivý Soni – ozdobil svými obrázky slovenský výtvarník Juraj Martiška. Ujal se i grafické úpravy knížky, která je určena malým čtenářům, ale své v ní najdou i dospěláci. Nezbývá, než Juraje Martišku představit českým čtenářům.
Juro, měl jste radost, když vás Jirka Holub požádal, zda byste neilustroval jeho novou knížku?
Samozrejme, bol som rád, potešilo ma to. Stretli sme sa na Dňoch detskej knihy na Slovensku v Prešove a v jeden večer, keď sme spoločne sedeli výtvarníci a spisovatelia, nejaká slečna z knižnice začala čítať z knižky pre deti. Najskôr som vnímal text, len tak v druhom pláne, ale čím ďalej, tým ma tá knižka zaujímala viac. Bola to knižka „Kolik váží Matylda?“, neskôr som si ju prečítal (s Jirkom sme si vzájomne vymenili knižky) a veľmi ma pobavila. Takže keď ma oslovil, mal som veľkú radosť. Bol som veľmi zvedavý na nové Jirkove príbehy.
Nezalekl jste se poté, co jste velmi rozpustilé příběhy páťáků z maloměsta přečetl?
Nie, práve naopak, myslím že som sa tešil dvakrát viac, pretože tie príhody sú úžasné a nečakané a okamžite som si ich začal predstavovať, ako by čo mohlo vyzerať, ako to nakresliť. Bol to skrátka „text“, ktorý mi veľmi vyhovoval, niektoré príbehy som si doslova akoby prežíval, tiež sme v škole zažili všeličo.
Jaký jste byl jako kluk – rošťák nebo spíš pecivál?
Pravdu povediac, keby som sa narodil o niekoľko desaťročí neskôr, a bol by som rovesníkom môjho syna (má 13 rokov), asi by som bol skôr ten pecivál. No keď som bol ja v jeho veku, bývali sme na dedine a tam bolo možností na zábavu veľmi veľa. To, čo dnes berieme ako samozrejmosť (XY TV programov, počítače a hry na nich) vtedy nebolo, tak sme sa zabávali inak. Vyrezávali sme z dreva, hrali futbal, behali po lesoch a to sa samozrejme nezaobišlo bez veselých a zábavných príhod.
V Jiřího knize děti dělají neskutečné vylomeniny – jezdí na pštrosech, loupí hady a tučňáky v ZOO, chytají krtky, snaží se provdat paní učitelku, cvičí mouchy ve zpěvu… Chtěl byste některou z jejich aktivit vyzkoušet sám?
Tak jednu už mám odskúšanú, lovil som krtka, a ten „huncút“ sa vždy vrátil. Chytil som ho až 5 krát v jednom týždni, potom som s nim uzavrel prímerie (už mi došla trpezlivosť a nechcelo sa mi na neho striehnúť, pretože aj keď som ho odniesol, vždy sa vrátil). On sa mi odvďačil tým, že si robil svoje kopčeky na mieste, kde som rýľoval záhradu, a teda sme ju kyprili spoločne. Z ostatných vylomenín by som išiel vyskúšať asi ktorúkoľvek, som za každú srandu.
Paní učitelka Soňa Ticháčková je přísná, ale na děti platí – jak jste to měl v dětství vy?
Ja si na školu a zážitky v nej spomínam rád, už menej rád som sa učil, ale také príjemné veci ako bol prírodopis (volali sme ho „prďák“, aj dnes to deti používajú), tak ten nás bavil. A tak sme boli každú chvíľu nadšení niečím iným. Chvíľu pestovaním rastliniek, jako pekne rastú zo semienka, inokedy hmyzom a chrobákmi. Chrobáky sme nanešťastie začali preberať na prírodopise v novembri, keď už na severe Slovenska mrzne poriadne a moje nadšenie bolo také veľke, že som s krompáčom a lopatkou pobehal riadny kus lúk a lesov, kým som našiel nejaky ten malý hmyz... A v istom období nás už hmyz a iné neuzaujímalo, to už sme sa venovali radšej naším spolužiačkam...
Máte s Jiřím nějaké další společné vize?
Uvidíme, čo prinesie čas a Jirko. Pri knižke je najskôr spisovateľ, až potom ilustrátor... Tu nemusíme vyriešiť otázku, či bolo najskôr vajíčko alebo sliepka. Určite by ma to potešilo, keby ma oslovil na dalšiu spoluprácu, ak to uzná za vhodné.
Jak se vám spolupracovalo s Jirkou, potažmo s nakladatelstvím JaS?
Veľmi, veľmi dobre, v rozsahu známkovania v škole: výborne.
Pokud vím, jde o vaši první knížku pro český trh a navíc je to čtvrtá knížka nového českého nakladatelství – jaký je to pocit, poprvé a hned vlastně základní kámen nového nakladatelského domu?
Som rád, že som bol pri tom. Knižka je pre mňa osobitne dôležitá už od chvíle, keď som začal tvoriť svoju vlastnú knižku. Bol som vo veku detí z Jirkovej knihy. Mal som pocit slobody, že si môžem napísať vlastný príbeh...sám si ho aj ilustrovať...Tento pocit mám pri každej knižke, ktorú ilustrujem, je to také malé objavovanie, čo sa mi v hlave začne odohrávať při prečítaní neznámeho textu... A to moje nadšenie by som chcel posunúť ďalej knižkou cez nové vydavateľstvo českým čitateľom...
Pro slovenské čtenáře tvoříte mimo jiné komiksy, zkusíte oslovit i ty české nějakým komiksem?
Komixy som mal rád vždy. Komixy si kreslia všetky deti do školských zošitov. Je to možnosť vyrozprávať príbeh, je tam málo textov a veľa obrázkov, fantázii sa medze nekladú. Z deviatich komixov, ktoré som robil, bolo 5 autorských, čo znamená, že som si vymýšľal celý príbeh sám. Zatiaľ neplánujem robit komix, hoci mám nejaké príbehy v hlave, no zaleží to od viacerých okolností. Aby bol dobrý, treba mať naň aj primerane dosť času. Ale kdo vie, nenapadlo by mi, že budem robiť knižku pre deti v Čechách, preto sa môže stať aj komix realitou.
Kdybyste se měl českým čtenářům představit jako ilustrátor – kterou z mnoha vámi ilustrovaných knížek v slovenštině byste jim doporučil a proč?
Keďže som si splnil niektoré „sny“ z detstva, a určite k nim patrí aj ilustrovanie knižky „Pinocchiove dobrodružstvá“, tak by to bol príbeh Pinocchia. Je to také naše zrkadlo. Potom príbehy zo života detí a to od slovenskej spisovateľky Lubice Suballyovej „Kľúčik od trinástej komnaty“ a práve vydaná kniha od Jany Bodnárovej „Dievčatko z veže“. Veľmi dobre sa tiež čítala kniha Marty Šurinovej „Krajinka s koníkom“ z cirkusového prostredia. A kto má rád klasické ľudové rozprávky, tak Dobšinského rozprávky „Zakliata hora“.
Na závěr nám prozraďte, na čem právě pracuje Juraj Martiška a kde čtenáři mohou najít ukázky z vaší tvorby?
Tak teraz sa tak trošku poflakujem, aj keď pracujem na bežných veciach jako sú ilustrácie do viacerých detských časopisov, a keďže sa venujem aj grafickému dizajnu, pracujem na viacerých projektoch, aj knižných. Chystám jednu vianočnú knižku, ktorá by mala byť na trhu na budúci rok.
www.martiska.eu tak tam si môžu čitatelia pozrieť niektoré moje ilustrácie...
Děkuji Vám za rozhovor a těším se na další knížky s Vaším jménem na obálce. Mstivé Soně držím palce a vlastně nám všem.
